Zobrazujú sa príspevky s označením permakultúra. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením permakultúra. Zobraziť všetky príspevky

piatok 9. septembra 2016

Permakultúrne prvky - časť 3

Ahojte, dnes by som rád pokračoval v ďalším článkom o permakultúrnych prvkoch. Tentokrát to bude o lese, jedlom lese a palivovom lese.

Už pri slove les nás napadne, že na to potrebujeme väčšiu plochu a je to zväčša aj pravda. Les a palivový les si určite vyžadujú väčšiu plochu, aby sa docielilo to, čo je ich zmyslom. Ale jedlý les môže byť aj na menších plochách, keďže jeho podstatou je niečo mierne iné.

Les ako väčšina z nás pozná je zväčša divočina - viac alebo menej udržiavaná, ktorá sa u nás sem-tam vyskytuje. Často je to v podobe rôznych hájov pri obciach alebo na nedostupnejších miestach ako sú naše väčšie kopce alebo pohoria. Našťastie na Slovensku ich máme pomerne dosť, aj keď mať vlastný les je určite lepšie :). Žiaľ u nás je les dosť regulovaný a obmedzený viacerými zákonmi, príp. nariadeniami. Nechcem tu zachádzať do detailov, keďže ich ani ja neovládam, ale táto problematika je zaujímavá a ak by niekto mal záujem vybudovať si vlastný les, odporúčam si pohľadať o tom viac informácií. Ale určite to stojí za tú námahu. Ale väčšina z nás sa stretne s bežným lesom asi len ako patriacemu niekomu inému. Určite je fajn mať pozemok niekde pri lese, keďže je to ukážka prirodzeného fungovania prírody.

les


Palivový les - ako už názov napovedá, ide o les, ktorý je budovaný účelovo a to ako zdroj paliva. Využívajú sa často rýchlorastúce dreviny a využíva sa kopicovanie (spílenie v dolnej časti stromu s tým, že z daného miesta strom opäť vyraší a vyrastie - čiže na rovnakých koreňoch a rovnakom mieste sa dlhoročne vyťaží drevo. Samozrejme množstvo dreva, kopicovanie, častosť spílenia závisí od druhu stromov).

Jedlý les - na rozdiel od predchádzajúcich lesov môže byť jedlý les pestovaný aj na menšej ploche a podstata tohto lesa je, že prináša veľké množstvo jedlých plodov alebo aj rastlín. Využíva sa pri tom najmä pestovanie vo viacerých úrovniach - od nízkych rastlín až po vysoké stromy. Tento prvok je obľúbený práve kvôli pestrosti pestovaných rastlín/stromov.



V prípade záujmu o hlbšie informácie ma môžte samozrejme kontaktovať a poskytnem aj presnejšie informácie, príp. vám odporúčim ďalší postup štúdia :).

Príjemný deň prajem.
Ing. Peter Mošať




Som mladým podnikateľom v rôznych oblastiach (obchod, služby, dizajn) a tiež autorom tohto blogu. Prezentujem tu vlastné názory a postrehy na rôzne témy bežného života. Niektorým to môže pomôcť urobiť si vlastný názor na danú tému. V prípade záujmu ma neváhajte kontaktovať.

štvrtok 25. augusta 2016

Permakultúrne prvky - časť 2.

V tomto príspevku by som rád mierne spolu popísal vyvýšené záhony a kľúčové dierky, keďže základnú myšlienku majú spoločný.

Základ je v tom, že oba prvky sú vyvýšené nad úroveň terénu z rôznych dôvodov, ktoré môžu byť napr.:

- lepšia manipulácia s rastlinami
- ľahšia starostlivosť
- ochrana pred škodcami alebo domácimi zvieratami
- estetické dôvody
- využitie inak nepoužiteľného priestoru (príliš zhutnený alebo betónový základ)
- ľahšie využívanie aj pre deti alebo seniorov, príp. zdravotne hendikepovaných

Oba prvky sa môžu budovať z rôznych materiálov a záleží od toho aj následná starostlivosť, príp. životnosť. Pokiaľ sa použijú betónové prvky, následná starostlivosť je o prvok ako stavbu výrazne menšia, ale častejšie sa na výstavbu týchto prvkov využíva práve niečo, čo recyklujeme ako správni permakultúrnici. Najčastejšie sa tieto prvky budujú z dreva, starých tehál alebo aj z prútia. Samozrejme pri použití prírodnejších materiálov treba myslieť na oddelenie vnútorných stien od obsahu pre dlhšiu životnosť. Veľkosť vyvýšených záhonov záleží od nás, ale podstatné je, aby sme mali z okolia dosah na celý vyvýšený záhon kvôli starostlivosti. Iné obmedzenie to nemá. Výška závisí od množstva materiálu, ktorý máme, prípadne od potreby rastlín, ktoré tam chceme pestovať.



Kľúčová dierka je prvok, ktorý má spoločné základy s vyvýšenými záhonmi, rozdiel je iba v tvare. Využíva sa tvar kľúčovej dierky, čiže je to okrúhly záhon, ktorý ma do jeho stredu cestičku pre starostlivosť. Samozrejme je možné takýto záhon rozvetviť aj výraznejšie a získať tak neobyčajný prvok. Záhon sa však týmto spôsobom môže výrazne spestriť a využiť pre zeleninu ale aj ako okrasný záhon, príp. rôzne ďalšie kombinácie.

klucova_dierka


Konkrétny postup na budovanie tu nebudem uvádzať, ale nie je problém si to nájsť v literatúre, príp. na internete. Samozrejme, keďže ide o štruktúry nad úrovňou zeme, je potrebné myslieť na zvýšenú potrebu závlahy.


V prípade záujmu o hlbšie informácie ma môžte samozrejme kontaktovať a poskytnem aj presnejšie informácie, príp. vám odporúčim ďalší postup štúdia :).

Príjemný deň prajem.
Ing. Peter Mošať




Som mladým podnikateľom v rôznych oblastiach (obchod, služby, dizajn) a tiež autorom tohto blogu. Prezentujem tu vlastné názory a postrehy na rôzne témy bežného života. Niektorým to môže pomôcť urobiť si vlastný názor na danú tému. V prípade záujmu ma neváhajte kontaktovať.

pondelok 1. augusta 2016

Permakultúrne prvky - časť 1.

V predošlých príspevkoch som Vám priblížil nejaké základy o permakultúre. Keďže táto oblasť zaujíma stále viac ľudí, pokračujem v takýchto príspevkoch aj ďalej. Aj keď je permakultúra skôr otázka filozofie a nazerania na svet, ďalej sa budem venovať permakultúre priamo v záhrade.

Permakultúrne prvky sú objekty, ktoré permakultúrnici využívajú na tvorbu vlastných dizajnov záhrad. Niektorí ich využívajú len na spestrenie svojich záhrad, čím sa záhrada nestáva permakultúrnou, ale iba s permakultúrnymi prvkami. Samozrejme je to vec vkusu, ochoty a vzdelanosti v tejto oblasti.

Najlepšie je si naplánovať jednotlivé prvky ešte pred tvorbou dizajnu záhrady, ale samozrejme nie vždy to je možné. Ale aj už zabehnuté záhrady sa dajú pretvoriť alebo upraviť, aby obsahovali aspoň niektoré prvky aj keď sa nestanú priamo permakultúrnymi záhradami.

Niektoré prvky som spomínal už aj v predchádzajúcich článkoch, ale len veľmi okrajovo. Postupne Vám ich chcem v týchto príspevkoch priblížiť viac, aj keď samozrejme len zjednodušene.

Za permakultúrne prvky považujeme napríklad bylinkové špirály, vyvýšené záhony, zmiešané záhony, jazierka, jedlý les, les, kľúčové dierky, rôzne podporné stavby ako sklenník a chladník a iné.


V tomto článku by som začal práve bylinkovou špirálou. Pravdepodobne ste ju už niekde videli, keďže to je jeden z najrozšírenejších prvkov a objektov v záhradách.

Ide o objekt, ktorý je úmyselne stavaný v tvare špirály, pretože sa tým vedia zabezpečiť rôzne podmienky pre rôzne bylinky na jednom mieste. Na takomto mieste vieme zabezpečiť suché slnečné podmienky, chládok, vlhkejšie podmienky v nižších častiach alebo vieme pestovať aj pobrežné rastliny v menšom jazierku v ústí špirály.

Takáto špirála môže byť postavená z rôznych materiálov - tehál, kameňov, dreva, gabiónov, iného pevnejšieho materiálu - záleží iba od dostupnosti, vkusu a permakultúrnom zmýšľaní (vhodnosť použitia, prirodzenosť..). Veľkosť špirály môže byť tiež rôzna - podľa využitia môže mať rozmery od niekoľko desiatok centimetrov až po niekoľko metrov. Odporúča sa však veľkosť maximálne tak, aby boli bylinky dostupné z jej okraja. Pri výrazne väčších špirálach sa však môžu využiť pevné body v špirále, po ktorých je možné v prípade potreby aj chodiť.




V prípade záujmu o hlbšie informácie ma môžte samozrejme kontaktovať a poskytnem aj presnejšie informácie, príp. vám odporúčim ďalší postup štúdia :).

Príjemný deň prajem.
Ing. Peter Mošať




Som mladým podnikateľom v rôznych oblastiach (obchod, služby, dizajn) a tiež autorom tohto blogu. Prezentujem tu vlastné názory a postrehy na rôzne témy bežného života. Niektorým to môže pomôcť urobiť si vlastný názor na danú tému. V prípade záujmu ma neváhajte kontaktovať.

streda 20. júla 2016

Permakultúra - zónovanie

V permakultúre sa vždy využíva rozdelenie pozemkov na jednotlivé zóny. Označujú sa číslami od 1 do 5 podľa využitia, starostlivosti a pravidelnosti návštev. Rozdelenie vyplýva celkom prirodzene a vie nám pomôcť pri plánovaní jednotlivých permakultúrnych prvkoch, ktoré chceme použiť (predstavíme si v ďalších článkoch).

Pre ľahšiu predstavu tu uvádzam aj vlastný konkrétny permakultúrny dizajnérsky projekt s rozdelením na zóny. V prípade záujmu o bližšie info navštívte stránku o projekte alebo pre väčší obrázok kliknite tu.



Zóna 1 - dom a najbližšie okolie. Táto zóna sa môže v niektorých literatúrach rozdeľovať na dve samostatné - Zóna 0 a Zóna 1. V zóne 0 je priamo dom a okolie do pár krokov. V zóne 1 je oblasť, ktorú navštevujeme niekoľkokrát za deň a preto je iba v blízkosti domu a nachádza sa tam väčšinou menší zeleninový záhon, bylinková špirála, popr. hospodárske zvieratá, ktoré potrebujú dennú väčšiu starostlivosť. Do tejto zóny môžu patriť aj vstupné cestičky do domu, ktoré denne využívame.

Zóna 2 - denne navštevované okolie. Je to oblasť, kde chodíme aspoň raz denne a nachádza sa tam intenzívne využívaná zeleninová záhrada, hospodárske zvieratá (menšie, ktoré vyžadujú dennú starostlivosť) a pod.

Zóna 3 - oblasť pozemku, ktorá si nevyžaduje dennú starostlivosť, ale minimálne niekoľkokrát ročne sa tam objavíme. Je to napríklad sad, jedlý les, oblasť s väčšími hospodárskymi zvieratami a pod. V mojom prípade tam mám aj zeleninový záhon, keďže v mojom prípade nejde o intenzívnu starostlivosť. Sad tam je napríklad kvôli tomu, že v sade sa niekoľkokrát ročne pokosí, pozbiera úroda a postará o stromy a tým si sad viac starostlivosti nepýta. Keď sa tam neobjavíme niekoľko dní, nikomu to nevadí.

Zóna 4 - v tejto oblasti sa vyskytujú iba prvky, ktoré si nevyžadujú takmer žiadnu starostlivosť ako napr. palivový les, kde prídeme iba raz za x rokov po drevo, alebo sa tam nachádzajú veľké hospodárske zvieratá, ktoré majú svoju voľnosť a skôr oni sa starajú o dané územie ako my o ne. V mojom prípade tam mám iba menší palivový les kvôli veľkosti pozemku a plánovanému využitiu.

Zóna 5 - divočina. Je to územie, do ktorého nezasahujeme. Nechávame úplnú voľnosť prírode a divým zvieratám. Príroda si sama vie poradiť so všetkým. Toto územie využívame iba na sledovanie, inšpiráciu a na načerpanie energie z prírody. V mojom projekte sa žiaľ nevyskytuje, keďže nemám na to priestor a prístup zo všetkých strán je ohraničený susedmi alebo cestou. Najlepšie je, keď je možnosť, aby divočina zasahovala až do blízkosti domu (tvorí výrez od domu až po kraj pozemku) a takto nám poskytovala možnosť sledovania aj z domu a tým pádom celoročne bez rušenia našou prítomnosťou.

Samozrejme toto rozdelenie zón je približné a je možné zaradiť prvky aj do iných zón, pokiaľ to spĺňa zatriedenie podľa pravidelnosti návštev a potreby starostlivosti. Aj v mojom prípade by niektoré prvky mohli byť zaradené v iných zónach, ale pri plánovanom využití som ich zaradil ako je uvedené.

Aktuálne sa uvedený projekt postupne realizuje. Zatiaľ je vo výstavbe dom a začalo sa s realizáciou sadu a palivového lesa.


V prípade záujmu o hlbšie informácie ma môžte samozrejme kontaktovať a poskytnem aj presnejšie informácie, príp. vám odporúčim ďalší postup štúdia :).

Príjemný deň prajem.
Ing. Peter Mošať




Som mladým podnikateľom v rôznych oblastiach (obchod, služby, dizajn) a tiež autorom tohto blogu. Prezentujem tu vlastné názory a postrehy na rôzne témy bežného života. Niektorým to môže pomôcť urobiť si vlastný názor na danú tému. V prípade záujmu ma neváhajte kontaktovať.

pondelok 11. júla 2016

Princípy permakultúry

Tí, ktorí by sa chceli venovať permakultúre, alebo využívať permakultúru aj pre svoj prospech, mali by brať do úvahy jej základné princípy:

- relatívne umiestnenie
- viacero funkcií pre každý prvok
- základné potreby zabezpečené viacerými zdrojmi
- efektívne využitie energie, recyklácia
- biologické zdroje majú prioritu

Trochu si ich opäť priblížime mojím pohľadom.

1. Relatívne umiestnenie - všetky prvky, ktoré využívame v záhrade majú relatívne umiestnenie. Pri prvom dizajnovaní ich umiestnime podľa toho, kde budú mať podľa nášho úsudku najlepšie podmienky a využitie. Časom sa však môžu zmeniť podmienky, prípadne zistíme, že niektoré prvky musíme premiestniť z rôznych dôvodov. Preto nemôžeme jednotlivé prvky brať ako pevne umiestnené, ale môžeme ich premiestniť podľa potrieb a aktuálne najlepších podmienok.

2. Viacero funkcií pre každý prvok - z názvu je už zrejmé, že ide o to, aby každý prvok prinášal úžitok viacerými možnosťami. Napr. ovocný sad prináša ovocie, palivové drevo, lístie pre zlepšenie vlastností pôdy, príjemný chládok, lepšiu klímu pre okolie. Takto by sme vedeli nájsť využitie každého prvku vo viacerých oblastiach.

3. Základné potreby zabezpečené viacerými zdrojmi - rovnako ako jednotlivé prvky majú spĺňať viacero funkcií, tak isto aj základné funkcie je mať dobré zabezpečené viacerými zdrojmi. Napr. stravovanie si vieme zabezpečiť sami na pozemku a určite sa nemôžeme spoliehať na jednu plodinu. Zabezpečujeme si to zeleninou, ovocím (drobným i väčším), rovnako si vieme zabezpečiť vajcia, mäso a podobne. Vždy sa totiž môže stať, že nejaká časť má nejaké obdobie problém a môže nám spôsobiť výpadok úrody.

4. Efektívne využitie energie, recyklácia - využívanie energie a recyklácia je v dnešnom svete výrazne dôležitá. Energií máme na okolo dostatok a s modernou technológiou vieme využívať ešte efektívnejšie a vo väčšej miere. Ale samozrejme to neznamená, že máme hneď investovať do fotovoltaiky a vyrábať si elektrickú energiu sami. Treba sa zamyslieť už nad využívanou energiou, ktorú spotrebovávame teraz. Napr. benzín/nafta - ľudia by mali spotrebovávať tieto zdroje efektívne (voziť sa do práce viacerí jedným autom, využívať hromadnú dopravu a pod.). Ale ide aj o využívanie už starších vecí, ktorým vieme vdýchnuť šancu na ďalší život a to nemusí byť len využívaním na rovnaký účel ako boli vytvorené - staré náradie, starý nábytok, palety, pneumatiky a pod. Väčšina vecí sa dá využiť viacerými spôsobmi.

5. Biologické zdroje majú prioritu - využívanie biologických zdrojov by mal byť základ pre všetkých, a to najmä využívanie vody, slnka a geotermálnej energie. Voda je základný zdroj, ktorý vieme veľmi jednoducho využiť na našich pozemkoch a aj v domácnosti. Slnečná energia sa dá využiť za pomoci techniky, ale aj bez nej na vyhrievanie, sušenie a pod.



V prípade záujmu o hlbšie informácie ma môžte samozrejme kontaktovať a poskytnem aj presnejšie informácie, príp. vám odporúčim ďalší postup štúdia :).

Príjemný deň prajem.
Ing. Peter Mošať




Som mladým podnikateľom v rôznych oblastiach (obchod, služby, dizajn) a tiež autorom tohto blogu. Prezentujem tu vlastné názory a postrehy na rôzne témy bežného života. Niektorým to môže pomôcť urobiť si vlastný názor na danú tému. V prípade záujmu ma neváhajte kontaktovať.

piatok 23. októbra 2015

Recenzia - Darujme si zdravie z vlastnej záhrady - Hana Sekulová

Tento príspevok je netradičný, ale keďže som sľúbil organizácii, ktorej som aktívnym členom, že spracujem aspoň krátku recenziu na túto knihu, rád ju zverejním aj na tomto blogu.



Kniha, ktorá nedávno vyšla - Darujme si zdravie z vlastnej záhrady od autorky Hany Sekulovej je príjemným a nenáročným čítaním pre širokú skupinu ľudí, ktorým záleží na tom, ako žijú a ako sa stravujú. Pre tých, ktorí chcú žiť bližšie a v súlade s prírodou a doteraz sa týmto smerom nevzdelávali, je to správna kniha pre ich začiatok. Samozrejme aj skúsenejším pestovateľom dokáže poskytnúť nové nápady.

Skvelým spôsobom popisuje základné možnosti, ktoré ma takmer každý s aspoň malou záhradkou, pretože aj sama autorka má iba primerane veľký pozemok, na ktorom dokázala za pár rokov vybudovať z bežného a pravidelného udržiavaného pozemku nádherné miesto, ktoré jej okrem potešenia oka prináša veľa blahodárnych pôžitkov - ovocie, zeleninu a najmä množstvo byliniek a to s výrazne menšou prácnosťou a vyšším úžitkom..

V knihe popisuje nielen zmenu na prírodnú jedlú a liečivú záhradu, ale aj využívanie prírody pre podporu záhrady ako celku. Množstvom obrázkov a postupov priamo poukazuje na možnosti, ktoré je jednoduché použiť v každej záhrade a ktoré každému pomôžu žiť viac "bio" a "eko" v súlade s prírodou.

Kniha aj mne samému priniesla viacero nových informácií a potešilo ma, že aj na menšom pozemku ako je môj, sa dokáže toho toľko urobiť a navyše v súlade s prírodou.

Príjemný deň prajem.
Ing. Peter Mošať




Som mladým podnikateľom v rôznych oblastiach (obchod, služby, dizajn) a tiež autorom tohto blogu. Prezentujem tu vlastné názory a postrehy na rôzne témy bežného života. Niektorým to môže pomôcť urobiť si vlastný názor na danú tému. V prípade záujmu ma neváhajte kontaktovať.

utorok 16. júna 2015

Moje vnímanie permakultúry - úvod

Pojem permakultúra sa začína objavovať v poslednom čase stále viac medzi ľuďmi. Niektorí začínajú chápať aspoň základ, o čo ide, niektorí si urobia mylnú predstavu už na začiatku a niektorých to samozrejme vôbec nezaujíma. Ale často to je len nevedomosť.

Vysvetľovať, odkiaľ pochádza slovo, kto s tým prvý prišiel a pod. tu nemá väčší význam, keďže to tu mienim popísať iba ako nejaký úvod do problematiky a časom to tu môžem samozrejme aj podrobnejšie rozvinúť.

Permakultúra sa vo všeobecnosti môže vnímať 2 spôsobmi. V menšom meradle to je trvalo udržateľné poľnohospodárstvo a veľmi veľa ľudí to využíva iba v tomto rozmere - čiže spoznajú techniky, možnosti a tie následne využívajú vo svojom okolí. Ale permakultúra je niečo oveľa väčšie ako len poľnohospodárstvo. Je to najmä o stotožnení sa priamo s prírodou a o učení sa spolunažívať s prírodou a samozrejme aj s okolitými ľuďmi.

Permakultúra ako aj poľnohospodárstvo sa najľahšie rozširuje mimo miest, kde sa stále vo veľkej miere využívajú pozemky aj na dopestovanie vlastných potravín, ale už čoraz častejšie sa vytvárajú komunity, komunitné záhrady aj v mestách, kde sa následne v komunite spolupracuje vo viacerých oblastiach - vrátane pestovania plodín. Ľuďom totiž už začína záležať na tom, aké potraviny dodávajú vlastnému telu, keďže sa informácie o kvalite dovážaných a rýchlených potravín šíri medzi širokú škálu ľudí. Iba vo vlastnej záhrade človek skutočne vie, ako boli potraviny pestované, či boli použité postreky (často je ešte problém v informovaní o postrekoch) a aké hnojivá boli použité na danom pozemku. Objavujú sa síce už aj potraviny v obchodoch s označením bio/eko, ale dopátrať sa ku skutočnému pôvodu, spôsobu pestovania, je často nemožné.

Kto má možnosť dopestovať si nejaké potraviny sám, vie veľmi dobre porovnať kvalitu vlastných dopestovaných potravín s potravinami zakúpenými v obchode a preto, aj keď to vyžaduje nejaké úsilie a starostlivosť počas pestovania, ľudia sú ochotní túto námahu vynaložiť a tešia sa z každej vlastnej úrody.

A keď ľudia vnímajú permakultúru v tom širšom rozmere, tak často aj to pestovanie nie je až tak náročné, ako to bolo kedysi. Dnes sa už používa najmä pozorovanie a využívanie existujúcich možností, ktoré príroda sama otestovala a ponúka nám. A pokiaľ sa vytvárajú aj komunity, nie je problém ani s náročnejšou prácou.

Toto by ako úvod stačilo. V prípade záujmu ma môžte samozrejme kontaktovať a vieme sa o tomto porozprávať, stretnúť, prebrať rôzne otázky týkajúce sa permakultúry.


Ja sa aktuálne od konca minulého roku intenzívne venujem permakultúre najmä kvôli pozemku, na ktorý sa budem sťahovať po dostavaní rodinného domu. S permakultúrou som sa zoznámil bližšie až na udalosti Permakultúra v meste 2014 (https://www.facebook.com/PermakulturaVMeste?fref=ts), kde som sa osobne zoznámil aj s organizáciou venujúcou sa permakultúrou na Slovensku - Permakultúra CS na Slovensku (https://www.facebook.com/PermakulturaSK?fref=ts, http://permakultura.sk/). Od začiatku tohto roku som sa stal aj aktívnym členom tejto organizácie, zároveň členom Rady tejto organizácie. Z odborných školení mam za sebou zatiaľ Úvodný kurz do permakultúry a aktuálne študujem online Úplný dizajnérsky permakultúrny kurz.


Príjemný deň prajem.
Ing. Peter Mošať


Som mladým podnikateľom v rôznych oblastiach (obchod, služby, dizajn) a tiež autorom tohto blogu. Prezentujem tu vlastné názory a postrehy na rôzne témy bežného života. Niektorým to môže pomôcť urobiť si vlastný názor na danú tému. V prípade záujmu ma neváhajte kontaktovať.