Permakultúrne prvky - časť 2.

V tomto príspevku by som rád mierne spolu popísal vyvýšené záhony a kľúčové dierky, keďže základnú myšlienku majú spoločný.

Základ je v tom, že oba prvky sú vyvýšené nad úroveň terénu z rôznych dôvodov, ktoré môžu byť napr.:

- lepšia manipulácia s rastlinami
- ľahšia starostlivosť
- ochrana pred škodcami alebo domácimi zvieratami
- estetické dôvody
- využitie inak nepoužiteľného priestoru (príliš zhutnený alebo betónový základ)
- ľahšie využívanie aj pre deti alebo seniorov, príp. zdravotne hendikepovaných

Oba prvky sa môžu budovať z rôznych materiálov a záleží od toho aj následná starostlivosť, príp. životnosť. Pokiaľ sa použijú betónové prvky, následná starostlivosť je o prvok ako stavbu výrazne menšia, ale častejšie sa na výstavbu týchto prvkov využíva práve niečo, čo recyklujeme ako správni permakultúrnici. Najčastejšie sa tieto prvky budujú z dreva, starých tehál alebo aj z prútia. Samozrejme pri použití prírodnejších materiálov treba myslieť na oddelenie vnútorných stien od obsahu pre dlhšiu životnosť. Veľkosť vyvýšených záhonov záleží od nás, ale podstatné je, aby sme mali z okolia dosah na celý vyvýšený záhon kvôli starostlivosti. Iné obmedzenie to nemá. Výška závisí od množstva materiálu, ktorý máme, prípadne od potreby rastlín, ktoré tam chceme pestovať.

Kľúčová dierka je prvok, ktorý má spoločné základy s vyvýšenými záhonmi, rozdiel je iba v tvare. Využíva sa tvar kľúčovej dierky, čiže je to okrúhly záhon, ktorý ma do jeho stredu cestičku pre starostlivosť. Samozrejme je možné takýto záhon rozvetviť aj výraznejšie a získať tak neobyčajný prvok. Záhon sa však týmto spôsobom môže výrazne spestriť a využiť pre zeleninu ale aj ako okrasný záhon, príp. rôzne ďalšie kombinácie.

Konkrétny postup na budovanie tu nebudem uvádzať, ale nie je problém si to nájsť v literatúre, príp. na internete. Samozrejme, keďže ide o štruktúry nad úrovňou zeme, je potrebné myslieť na zvýšenú potrebu závlahy.


V prípade záujmu o hlbšie informácie ma môžte samozrejme kontaktovať a poskytnem aj presnejšie informácie, príp. vám odporúčim ďalší postup štúdia :).

Príjemný deň prajem.
Ing. Peter Mošať

Som mladým podnikateľom v rôznych oblastiach (obchod, služby, dizajn) a tiež autorom tohto blogu. Prezentujem tu vlastné názory a postrehy na rôzne témy bežného života. Niektorým to môže pomôcť urobiť si vlastný názor na danú tému. V prípade záujmu ma neváhajte kontaktovať.

Permakultúrne prvky - časť 1.

V predošlých príspevkoch som Vám priblížil nejaké základy o permakultúre. Keďže táto oblasť zaujíma stále viac ľudí, pokračujem v takýchto príspevkoch aj ďalej. Aj keď je permakultúra skôr otázka filozofie a nazerania na svet, ďalej sa budem venovať permakultúre priamo v záhrade.

Permakultúrne prvky sú objekty, ktoré permakultúrnici využívajú na tvorbu vlastných dizajnov záhrad. Niektorí ich využívajú len na spestrenie svojich záhrad, čím sa záhrada nestáva permakultúrnou, ale iba s permakultúrnymi prvkami. Samozrejme je to vec vkusu, ochoty a vzdelanosti v tejto oblasti.

Najlepšie je si naplánovať jednotlivé prvky ešte pred tvorbou dizajnu záhrady, ale samozrejme nie vždy to je možné. Ale aj už zabehnuté záhrady sa dajú pretvoriť alebo upraviť, aby obsahovali aspoň niektoré prvky aj keď sa nestanú priamo permakultúrnymi záhradami.

Niektoré prvky som spomínal už aj v predchádzajúcich článkoch, ale len veľmi okrajovo. Postupne Vám ich chcem v týchto príspevkoch priblížiť viac, aj keď samozrejme len zjednodušene.

Za permakultúrne prvky považujeme napríklad bylinkové špirály, vyvýšené záhony, zmiešané záhony, jazierka, jedlý les, les, kľúčové dierky, rôzne podporné stavby ako sklenník a chladník a iné.


V tomto článku by som začal práve bylinkovou špirálou. Pravdepodobne ste ju už niekde videli, keďže to je jeden z najrozšírenejších prvkov a objektov v záhradách.

Ide o objekt, ktorý je úmyselne stavaný v tvare špirály, pretože sa tým vedia zabezpečiť rôzne podmienky pre rôzne bylinky na jednom mieste. Na takomto mieste vieme zabezpečiť suché slnečné podmienky, chládok, vlhkejšie podmienky v nižších častiach alebo vieme pestovať aj pobrežné rastliny v menšom jazierku v ústí špirály.

Takáto špirála môže byť postavená z rôznych materiálov - tehál, kameňov, dreva, gabiónov, iného pevnejšieho materiálu - záleží iba od dostupnosti, vkusu a permakultúrnom zmýšľaní (vhodnosť použitia, prirodzenosť..). Veľkosť špirály môže byť tiež rôzna - podľa využitia môže mať rozmery od niekoľko desiatok centimetrov až po niekoľko metrov. Odporúča sa však veľkosť maximálne tak, aby boli bylinky dostupné z jej okraja. Pri výrazne väčších špirálach sa však môžu využiť pevné body v špirále, po ktorých je možné v prípade potreby aj chodiť.

V prípade záujmu o hlbšie informácie ma môžte samozrejme kontaktovať a poskytnem aj presnejšie informácie, príp. vám odporúčim ďalší postup štúdia :).

Príjemný deň prajem.
Ing. Peter Mošať

Som mladým podnikateľom v rôznych oblastiach (obchod, služby, dizajn) a tiež autorom tohto blogu. Prezentujem tu vlastné názory a postrehy na rôzne témy bežného života. Niektorým to môže pomôcť urobiť si vlastný názor na danú tému. V prípade záujmu ma neváhajte kontaktovať.