Až časom, keď ma začali exotické zvieratá zaujímať viac, som sa dozvedel podstatne viac aj o tejto kategórii exotických zvierat. Nechystal som sa ich chovať, ale po niekoľkých rokoch s chovateľskými skúsenosťami exotických zvierat som sa predsa dal aj na chov pavúkov. Samozrejme iba tých exotických, ktoré dosahujú podstatne väčšie rozmery ako tie u nás žijúce.
Ich chov je veľmi jednoduchý. Podľa druhu im treba zabezpečiť primeranú nádobu, príp. priamo terárium s vhodným podkladom, misku na vodu a sem-tam to nakŕmiť. Samozrejme všetko záleží od druhu, spôsobu života (pod zemou, na zemi, nad zemou). Nejaké vyhrievanie, prisviecovanie stačí iba pri citlivých druhoch. Ako krmivo sa najčastejšie využívajú cvrčky a šváby, ale možností je viac (pozor na výživové hodnoty). A pre istotu uvediem aj info, že chovajú sa iba jednotlivo. Rovnaké, príp. rôzne druhy sa vzájomne neznesú v jednom priestore, keďže tieto zvieratá sú veľmi teritoriálne. Samec a samica z jedného druhu sa k sebe pripúšťajú iba na párenie, ale na to tiež treba mať určité vhodné podmienky.
Keďže ide aj tak o podstatne menšie a nenáročnejšie zvieratá ako iné exotické zvieratá, tak hneď na začiatku som si kúpil 4 rôzne druhy. Kvôli bývalej priateľke som ich však choval v práci, kde som to mal povolené. Po čase mi to však bolo málo, tak som si ich nasťahoval už do bytu a postupne sa u mňa objavilo ešte niekoľko ďalších druhov. Ak si správne pamätám, tak najviac som ich mal v jednom čase 8 rôznych druhov.
Zatiaľ najväčšieho som mal samca Lasiodora parahybana s celkovým rozpätím nôh cca 15 centimetrov.
Keď dovŕšil svoju dospelosť a bol pripravený na párenie, poskytol som ho kamarátovi s rovnakou samicou. Párenie prebehlo pomerne v poriadku, ale ako to často pri pavúkoch býva, po párení samica napadla môjho samca a ten to na druhý deň nezvládol. Žiaľ ani z párenia nakoniec nič nebolo, keďže sa samica o pár dní zvliekla a tak to neprinieslo žiadny výsledok.
Samozrejme aj v mojom chove sa stalo, že nejaký ten pavúk to neprežil v rôznom štádiu vývoja ("detstvo", staroba, príp. problémy so zvliekaním), ale pri tomto druhu zvieraťa sa s tým musí počítať. Choroby sa nevyskytujú často, ale zvieratá treba sledovať a niekedy sa dajú odhadnúť problémy. Ale ja som zatiaľ ešte nemusel ísť s mojimi pavúkmi k veterinárovi.
Momentálne mám u seba už iba 5 druhov, z toho väčšina sú 100 %-tne samice, takže dožijú sa dlhého veku.
V budúcnosti sa chystám dokúpiť ešte nejaké zaujímavé druhy, ale z toho určite sa chystám na pomerne veľký kúsok - Theraphosa blondi, kde rozpätie nôh v dospelosti môže dosahovať pekných 30 centimetrov.
V prípade, že máte nejaké otázky k môjmu, príp. všeobecnému chovu, neváhajte ma kontaktovať. Nepísal som tu úplné konkrétnosti, keďže to zaujíma až chovateľov.
Príjemný deň prajem.
Ing. Peter Mošať
