Permakultúrne prvky - časť 3

Ahojte, dnes by som rád pokračoval v ďalším článkom o permakultúrnych prvkoch. Tentokrát to bude o lese, jedlom lese a palivovom lese.

Už pri slove les nás napadne, že na to potrebujeme väčšiu plochu a je to zväčša aj pravda. Les a palivový les si určite vyžadujú väčšiu plochu, aby sa docielilo to, čo je ich zmyslom. Ale jedlý les môže byť aj na menších plochách, keďže jeho podstatou je niečo mierne iné.

Les ako väčšina z nás pozná je zväčša divočina - viac alebo menej udržiavaná, ktorá sa u nás sem-tam vyskytuje. Často je to v podobe rôznych hájov pri obciach alebo na nedostupnejších miestach ako sú naše väčšie kopce alebo pohoria. Našťastie na Slovensku ich máme pomerne dosť, aj keď mať vlastný les je určite lepšie :). Žiaľ u nás je les dosť regulovaný a obmedzený viacerými zákonmi, príp. nariadeniami. Nechcem tu zachádzať do detailov, keďže ich ani ja neovládam, ale táto problematika je zaujímavá a ak by niekto mal záujem vybudovať si vlastný les, odporúčam si pohľadať o tom viac informácií. Ale určite to stojí za tú námahu. Ale väčšina z nás sa stretne s bežným lesom asi len ako patriacemu niekomu inému. Určite je fajn mať pozemok niekde pri lese, keďže je to ukážka prirodzeného fungovania prírody.

Palivový les - ako už názov napovedá, ide o les, ktorý je budovaný účelovo a to ako zdroj paliva. Využívajú sa často rýchlorastúce dreviny a využíva sa kopicovanie (spílenie v dolnej časti stromu s tým, že z daného miesta strom opäť vyraší a vyrastie - čiže na rovnakých koreňoch a rovnakom mieste sa dlhoročne vyťaží drevo. Samozrejme množstvo dreva, kopicovanie, častosť spílenia závisí od druhu stromov).

Jedlý les - na rozdiel od predchádzajúcich lesov môže byť jedlý les pestovaný aj na menšej ploche a podstata tohto lesa je, že prináša veľké množstvo jedlých plodov alebo aj rastlín. Využíva sa pri tom najmä pestovanie vo viacerých úrovniach - od nízkych rastlín až po vysoké stromy. Tento prvok je obľúbený práve kvôli pestrosti pestovaných rastlín/stromov.

V prípade záujmu o hlbšie informácie ma môžte samozrejme kontaktovať a poskytnem aj presnejšie informácie, príp. vám odporúčim ďalší postup štúdia :).

Príjemný deň prajem.
Ing. Peter Mošať

Som mladým podnikateľom v rôznych oblastiach (obchod, služby, dizajn) a tiež autorom tohto blogu. Prezentujem tu vlastné názory a postrehy na rôzne témy bežného života. Niektorým to môže pomôcť urobiť si vlastný názor na danú tému. V prípade záujmu ma neváhajte kontaktovať.

Permakultúrne prvky - časť 2.

V tomto príspevku by som rád mierne spolu popísal vyvýšené záhony a kľúčové dierky, keďže základnú myšlienku majú spoločný.

Základ je v tom, že oba prvky sú vyvýšené nad úroveň terénu z rôznych dôvodov, ktoré môžu byť napr.:

- lepšia manipulácia s rastlinami
- ľahšia starostlivosť
- ochrana pred škodcami alebo domácimi zvieratami
- estetické dôvody
- využitie inak nepoužiteľného priestoru (príliš zhutnený alebo betónový základ)
- ľahšie využívanie aj pre deti alebo seniorov, príp. zdravotne hendikepovaných

Oba prvky sa môžu budovať z rôznych materiálov a záleží od toho aj následná starostlivosť, príp. životnosť. Pokiaľ sa použijú betónové prvky, následná starostlivosť je o prvok ako stavbu výrazne menšia, ale častejšie sa na výstavbu týchto prvkov využíva práve niečo, čo recyklujeme ako správni permakultúrnici. Najčastejšie sa tieto prvky budujú z dreva, starých tehál alebo aj z prútia. Samozrejme pri použití prírodnejších materiálov treba myslieť na oddelenie vnútorných stien od obsahu pre dlhšiu životnosť. Veľkosť vyvýšených záhonov záleží od nás, ale podstatné je, aby sme mali z okolia dosah na celý vyvýšený záhon kvôli starostlivosti. Iné obmedzenie to nemá. Výška závisí od množstva materiálu, ktorý máme, prípadne od potreby rastlín, ktoré tam chceme pestovať.

Kľúčová dierka je prvok, ktorý má spoločné základy s vyvýšenými záhonmi, rozdiel je iba v tvare. Využíva sa tvar kľúčovej dierky, čiže je to okrúhly záhon, ktorý ma do jeho stredu cestičku pre starostlivosť. Samozrejme je možné takýto záhon rozvetviť aj výraznejšie a získať tak neobyčajný prvok. Záhon sa však týmto spôsobom môže výrazne spestriť a využiť pre zeleninu ale aj ako okrasný záhon, príp. rôzne ďalšie kombinácie.

Konkrétny postup na budovanie tu nebudem uvádzať, ale nie je problém si to nájsť v literatúre, príp. na internete. Samozrejme, keďže ide o štruktúry nad úrovňou zeme, je potrebné myslieť na zvýšenú potrebu závlahy.


V prípade záujmu o hlbšie informácie ma môžte samozrejme kontaktovať a poskytnem aj presnejšie informácie, príp. vám odporúčim ďalší postup štúdia :).

Príjemný deň prajem.
Ing. Peter Mošať

Som mladým podnikateľom v rôznych oblastiach (obchod, služby, dizajn) a tiež autorom tohto blogu. Prezentujem tu vlastné názory a postrehy na rôzne témy bežného života. Niektorým to môže pomôcť urobiť si vlastný názor na danú tému. V prípade záujmu ma neváhajte kontaktovať.

Permakultúrne prvky - časť 1.

V predošlých príspevkoch som Vám priblížil nejaké základy o permakultúre. Keďže táto oblasť zaujíma stále viac ľudí, pokračujem v takýchto príspevkoch aj ďalej. Aj keď je permakultúra skôr otázka filozofie a nazerania na svet, ďalej sa budem venovať permakultúre priamo v záhrade.

Permakultúrne prvky sú objekty, ktoré permakultúrnici využívajú na tvorbu vlastných dizajnov záhrad. Niektorí ich využívajú len na spestrenie svojich záhrad, čím sa záhrada nestáva permakultúrnou, ale iba s permakultúrnymi prvkami. Samozrejme je to vec vkusu, ochoty a vzdelanosti v tejto oblasti.

Najlepšie je si naplánovať jednotlivé prvky ešte pred tvorbou dizajnu záhrady, ale samozrejme nie vždy to je možné. Ale aj už zabehnuté záhrady sa dajú pretvoriť alebo upraviť, aby obsahovali aspoň niektoré prvky aj keď sa nestanú priamo permakultúrnymi záhradami.

Niektoré prvky som spomínal už aj v predchádzajúcich článkoch, ale len veľmi okrajovo. Postupne Vám ich chcem v týchto príspevkoch priblížiť viac, aj keď samozrejme len zjednodušene.

Za permakultúrne prvky považujeme napríklad bylinkové špirály, vyvýšené záhony, zmiešané záhony, jazierka, jedlý les, les, kľúčové dierky, rôzne podporné stavby ako sklenník a chladník a iné.


V tomto článku by som začal práve bylinkovou špirálou. Pravdepodobne ste ju už niekde videli, keďže to je jeden z najrozšírenejších prvkov a objektov v záhradách.

Ide o objekt, ktorý je úmyselne stavaný v tvare špirály, pretože sa tým vedia zabezpečiť rôzne podmienky pre rôzne bylinky na jednom mieste. Na takomto mieste vieme zabezpečiť suché slnečné podmienky, chládok, vlhkejšie podmienky v nižších častiach alebo vieme pestovať aj pobrežné rastliny v menšom jazierku v ústí špirály.

Takáto špirála môže byť postavená z rôznych materiálov - tehál, kameňov, dreva, gabiónov, iného pevnejšieho materiálu - záleží iba od dostupnosti, vkusu a permakultúrnom zmýšľaní (vhodnosť použitia, prirodzenosť..). Veľkosť špirály môže byť tiež rôzna - podľa využitia môže mať rozmery od niekoľko desiatok centimetrov až po niekoľko metrov. Odporúča sa však veľkosť maximálne tak, aby boli bylinky dostupné z jej okraja. Pri výrazne väčších špirálach sa však môžu využiť pevné body v špirále, po ktorých je možné v prípade potreby aj chodiť.

V prípade záujmu o hlbšie informácie ma môžte samozrejme kontaktovať a poskytnem aj presnejšie informácie, príp. vám odporúčim ďalší postup štúdia :).

Príjemný deň prajem.
Ing. Peter Mošať

Som mladým podnikateľom v rôznych oblastiach (obchod, služby, dizajn) a tiež autorom tohto blogu. Prezentujem tu vlastné názory a postrehy na rôzne témy bežného života. Niektorým to môže pomôcť urobiť si vlastný názor na danú tému. V prípade záujmu ma neváhajte kontaktovať.

Permakultúra - zónovanie

V permakultúre sa vždy využíva rozdelenie pozemkov na jednotlivé zóny. Označujú sa číslami od 1 do 5 podľa využitia, starostlivosti a pravidelnosti návštev. Rozdelenie vyplýva celkom prirodzene a vie nám pomôcť pri plánovaní jednotlivých permakultúrnych prvkoch, ktoré chceme použiť (predstavíme si v ďalších článkoch).

Pre ľahšiu predstavu tu uvádzam aj vlastný konkrétny permakultúrny dizajnérsky projekt s rozdelením na zóny. V prípade záujmu o bližšie info navštívte stránku o projekte alebo pre väčší obrázok kliknite tu.

Zóna 1 - dom a najbližšie okolie. Táto zóna sa môže v niektorých literatúrach rozdeľovať na dve samostatné - Zóna 0 a Zóna 1. V zóne 0 je priamo dom a okolie do pár krokov. V zóne 1 je oblasť, ktorú navštevujeme niekoľkokrát za deň a preto je iba v blízkosti domu a nachádza sa tam väčšinou menší zeleninový záhon, bylinková špirála, popr. hospodárske zvieratá, ktoré potrebujú dennú väčšiu starostlivosť. Do tejto zóny môžu patriť aj vstupné cestičky do domu, ktoré denne využívame.

Zóna 2 - denne navštevované okolie. Je to oblasť, kde chodíme aspoň raz denne a nachádza sa tam intenzívne využívaná zeleninová záhrada, hospodárske zvieratá (menšie, ktoré vyžadujú dennú starostlivosť) a pod.

Zóna 3 - oblasť pozemku, ktorá si nevyžaduje dennú starostlivosť, ale minimálne niekoľkokrát ročne sa tam objavíme. Je to napríklad sad, jedlý les, oblasť s väčšími hospodárskymi zvieratami a pod. V mojom prípade tam mám aj zeleninový záhon, keďže v mojom prípade nejde o intenzívnu starostlivosť. Sad tam je napríklad kvôli tomu, že v sade sa niekoľkokrát ročne pokosí, pozbiera úroda a postará o stromy a tým si sad viac starostlivosti nepýta. Keď sa tam neobjavíme niekoľko dní, nikomu to nevadí.

Zóna 4 - v tejto oblasti sa vyskytujú iba prvky, ktoré si nevyžadujú takmer žiadnu starostlivosť ako napr. palivový les, kde prídeme iba raz za x rokov po drevo, alebo sa tam nachádzajú veľké hospodárske zvieratá, ktoré majú svoju voľnosť a skôr oni sa starajú o dané územie ako my o ne. V mojom prípade tam mám iba menší palivový les kvôli veľkosti pozemku a plánovanému využitiu.

Zóna 5 - divočina. Je to územie, do ktorého nezasahujeme. Nechávame úplnú voľnosť prírode a divým zvieratám. Príroda si sama vie poradiť so všetkým. Toto územie využívame iba na sledovanie, inšpiráciu a na načerpanie energie z prírody. V mojom projekte sa žiaľ nevyskytuje, keďže nemám na to priestor a prístup zo všetkých strán je ohraničený susedmi alebo cestou. Najlepšie je, keď je možnosť, aby divočina zasahovala až do blízkosti domu (tvorí výrez od domu až po kraj pozemku) a takto nám poskytovala možnosť sledovania aj z domu a tým pádom celoročne bez rušenia našou prítomnosťou.

Samozrejme toto rozdelenie zón je približné a je možné zaradiť prvky aj do iných zón, pokiaľ to spĺňa zatriedenie podľa pravidelnosti návštev a potreby starostlivosti. Aj v mojom prípade by niektoré prvky mohli byť zaradené v iných zónach, ale pri plánovanom využití som ich zaradil ako je uvedené.

Aktuálne sa uvedený projekt postupne realizuje. Zatiaľ je vo výstavbe dom a začalo sa s realizáciou sadu a palivového lesa.


V prípade záujmu o hlbšie informácie ma môžte samozrejme kontaktovať a poskytnem aj presnejšie informácie, príp. vám odporúčim ďalší postup štúdia :).

Príjemný deň prajem.
Ing. Peter Mošať

Som mladým podnikateľom v rôznych oblastiach (obchod, služby, dizajn) a tiež autorom tohto blogu. Prezentujem tu vlastné názory a postrehy na rôzne témy bežného života. Niektorým to môže pomôcť urobiť si vlastný názor na danú tému. V prípade záujmu ma neváhajte kontaktovať.